26.9.2009 Vychádzka na vysielač
28. 9. 2009
Sobota....pekný slnečný deň...
Dlho som sa rozhodovala ale napokon som sa rozhodla ideme na vychádzku na závadzký vysielač :) už veľmi dlho som tam chcela ísť no až teraz som si povedala ideme tam! tak sme sa dohodli s ivčou radkom a matkou z dubnice, že pôjdeme :) všetko bolo pripravené, nachystané jediné čo nám chýbalo bola maťka. čakali a čakali no akosi stále nechodila báli sme sa aby sa jej niečo nestalo lebo išla z dubnice na jej carlosovi. lenže čas pokročil tak sme sa museli vydať na cestu pretože cestu sme rátali tak na 2 hodinky tam a 2 naspäť, začalo to celkom srandovno keď rado skoro spadol s riga keď si chcel odtrhnúť jablko zo stromu :) ale šlo sa ďalej.. nedá mi to ale ja ani vlastne neviem opísať celú túto vychádzku lebo ešte teraz keď si na to všetko spomeniem tak sa veľmi smejem, ale nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše a napíšem že hlavná aktérka celej vychádzky ivča sama opísala jej zážitok snami tak vám ho sem dám :
Dnes bol slnečný jesenný deň a tak sme sa vybrali na dlho plánovanú vychádzku na vysielač. Rado s Rigom, Engi s Franciscom a ja- Ivča na Barbarovi. Mala ísť aj Maťa s Carlosom, no jaksi sa nedostavila. Vyrazili sme asi o pol tretej. V dobrej nálade sme si cupitali a pochrumkávali ukradnuté jabĺčka netušiac, čo sa bude diať. Prvá prekážka nás prekvapila v lese za studničkou. Bol tam zlomený strom vo výške ani preskočiť, ani podliezť (teda aspoň pre Riga a Franca). Tú však hravo vyriešil svalnáč Rado. Barbaro bol už od začiatku plný energie. V lese pod čerešňou sme naklusali a to sa Barbarovi nejako nepozdávalo. Začal vykopávať a ja som sa zrazu ocitla zavesená na krku, hlavu pred koňom a miesto oťaží v rukách Barbarove uši. Tomu to očividne nevadilo a spokojne si klusal ďalej s hlavou pod úrovňou kohútika. Keď som obiehala Engi, stihl a som len oznámiť: „ Padám,“ a klusala ďalej. Asi po 20-tich metroch tejto cirkusovej jazdy som sa snažila spadnúť tak, aby som si čo najmenej ublížila. Šuchla som na zem jak hnilá hruška, trošku sa pokotúľala, no Barbiemu sa to asi zdalo málo a tak po mne ešte jemne postúpal. Engi s Radom sa strašne smiali a ja som sa zmohla len na: „ Ty kokos!“ ...skončila som s oškretou ľavou polovicou chrbáta a lakťa, s modrinami, otlačeným kopýtkom na rebrách a listami úplne všade. Oprášila som sa, vysadla na koňa a pokračovali sme. Barbaro skákal ako srnka. Vychutnávali sme si cestu, ktorú nám spríjemňovalo slniečko a krásne prostredie. Po asi dvoch hodinách cesty sme sa konečne dostali na vysielač. Výhľad bol nádherný, no samotný vysielač nás neuchvátil. Pre tých čo tam ešte neboli: stará, vysoká komunistická budova v strede lesa, za vysokých drôteným plotom s nápisom: Pozor! Nebezpečenstvo pri zosune námrazy! J ...Spravili sme pár fotiek a pobrali sa naspäť, samozrejme úplne opačnou stranou ako sme prišli, lebo to by sme neboli my. Zišli sme dolu riadnym strmákom popri elektrickom vedení, čím sme si cestu o dosť skrátili. No dúfanie, že to najhoršie máme už za sebou nás rýchlo prešlo, keď sme začuli divné zvieracie zvuky ozývajúce sa z hory oproti. Zmeraveli sme. „ To je diviak,“ povedala Engi. „ Nie, to je medveď,“ povedal Rado váhavým hlasom. Zrazu nám prebehli telom zimomriavky a my sme chceli byť doma. S hrozivými myšlienkami sme sa ponáhľali lesnou cestou niekam dolu v očakávaní, že nájdeme hlavnú cestu. Potom, čo som sa pomodlila všetky modlitby čo som poznala, podarilo sa. Cesta domov trvala podstatne kratšie, pretože sme cválali a klusali, kde sa dalo. Barbaro bol stále plný energie, a tak mal zadné kopytá viac po vzduchu ako na zemi. Cítila som sa ako na americkom ródeu. Domov sme prišli úplne vyšťavení. To nás už na statku čakala Maťa, Tomáš a jej veľké zviera, Carlos. Chvíľu sme pokecali, vystrojili ju, dali nažrať koníkom a vykotili sa do domčeka zrekapitulovať dnešné zážitky.....
takto to všetko opísala ivča no ja už len asi dodám že toho strachu pri tom medveďovi tam bolo omnoho viac a srada to teda naozaj nebola...ešte sem pridám fotky ktoré sme pofotili s našimi koníkmi na vychádzke :)
ahojte
Dlho som sa rozhodovala ale napokon som sa rozhodla ideme na vychádzku na závadzký vysielač :) už veľmi dlho som tam chcela ísť no až teraz som si povedala ideme tam! tak sme sa dohodli s ivčou radkom a matkou z dubnice, že pôjdeme :) všetko bolo pripravené, nachystané jediné čo nám chýbalo bola maťka. čakali a čakali no akosi stále nechodila báli sme sa aby sa jej niečo nestalo lebo išla z dubnice na jej carlosovi. lenže čas pokročil tak sme sa museli vydať na cestu pretože cestu sme rátali tak na 2 hodinky tam a 2 naspäť, začalo to celkom srandovno keď rado skoro spadol s riga keď si chcel odtrhnúť jablko zo stromu :) ale šlo sa ďalej.. nedá mi to ale ja ani vlastne neviem opísať celú túto vychádzku lebo ešte teraz keď si na to všetko spomeniem tak sa veľmi smejem, ale nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše a napíšem že hlavná aktérka celej vychádzky ivča sama opísala jej zážitok snami tak vám ho sem dám :
Dnes bol slnečný jesenný deň a tak sme sa vybrali na dlho plánovanú vychádzku na vysielač. Rado s Rigom, Engi s Franciscom a ja- Ivča na Barbarovi. Mala ísť aj Maťa s Carlosom, no jaksi sa nedostavila. Vyrazili sme asi o pol tretej. V dobrej nálade sme si cupitali a pochrumkávali ukradnuté jabĺčka netušiac, čo sa bude diať. Prvá prekážka nás prekvapila v lese za studničkou. Bol tam zlomený strom vo výške ani preskočiť, ani podliezť (teda aspoň pre Riga a Franca). Tú však hravo vyriešil svalnáč Rado. Barbaro bol už od začiatku plný energie. V lese pod čerešňou sme naklusali a to sa Barbarovi nejako nepozdávalo. Začal vykopávať a ja som sa zrazu ocitla zavesená na krku, hlavu pred koňom a miesto oťaží v rukách Barbarove uši. Tomu to očividne nevadilo a spokojne si klusal ďalej s hlavou pod úrovňou kohútika. Keď som obiehala Engi, stihl a som len oznámiť: „ Padám,“ a klusala ďalej. Asi po 20-tich metroch tejto cirkusovej jazdy som sa snažila spadnúť tak, aby som si čo najmenej ublížila. Šuchla som na zem jak hnilá hruška, trošku sa pokotúľala, no Barbiemu sa to asi zdalo málo a tak po mne ešte jemne postúpal. Engi s Radom sa strašne smiali a ja som sa zmohla len na: „ Ty kokos!“ ...skončila som s oškretou ľavou polovicou chrbáta a lakťa, s modrinami, otlačeným kopýtkom na rebrách a listami úplne všade. Oprášila som sa, vysadla na koňa a pokračovali sme. Barbaro skákal ako srnka. Vychutnávali sme si cestu, ktorú nám spríjemňovalo slniečko a krásne prostredie. Po asi dvoch hodinách cesty sme sa konečne dostali na vysielač. Výhľad bol nádherný, no samotný vysielač nás neuchvátil. Pre tých čo tam ešte neboli: stará, vysoká komunistická budova v strede lesa, za vysokých drôteným plotom s nápisom: Pozor! Nebezpečenstvo pri zosune námrazy! J ...Spravili sme pár fotiek a pobrali sa naspäť, samozrejme úplne opačnou stranou ako sme prišli, lebo to by sme neboli my. Zišli sme dolu riadnym strmákom popri elektrickom vedení, čím sme si cestu o dosť skrátili. No dúfanie, že to najhoršie máme už za sebou nás rýchlo prešlo, keď sme začuli divné zvieracie zvuky ozývajúce sa z hory oproti. Zmeraveli sme. „ To je diviak,“ povedala Engi. „ Nie, to je medveď,“ povedal Rado váhavým hlasom. Zrazu nám prebehli telom zimomriavky a my sme chceli byť doma. S hrozivými myšlienkami sme sa ponáhľali lesnou cestou niekam dolu v očakávaní, že nájdeme hlavnú cestu. Potom, čo som sa pomodlila všetky modlitby čo som poznala, podarilo sa. Cesta domov trvala podstatne kratšie, pretože sme cválali a klusali, kde sa dalo. Barbaro bol stále plný energie, a tak mal zadné kopytá viac po vzduchu ako na zemi. Cítila som sa ako na americkom ródeu. Domov sme prišli úplne vyšťavení. To nás už na statku čakala Maťa, Tomáš a jej veľké zviera, Carlos. Chvíľu sme pokecali, vystrojili ju, dali nažrať koníkom a vykotili sa do domčeka zrekapitulovať dnešné zážitky.....
takto to všetko opísala ivča no ja už len asi dodám že toho strachu pri tom medveďovi tam bolo omnoho viac a srada to teda naozaj nebola...ešte sem pridám fotky ktoré sme pofotili s našimi koníkmi na vychádzke :)
ahojte
Komentáře
Přehled komentářů
Lúbi sa mi keď to opisuje niekto iný :) aspoň je tu viacej článkov:P
paráda
(Mathusha, 28. 9. 2009 23:01)Mám pocit, že konečne sa našiel niekto, kto ťa dokopáva na články :D A veru som sa nasmiala! :D A mrzí ma, že mi tá cesta nevyšla, ale šak hlavné je, že sme sa videli :) Idem check photos :)
:)))
(Lussy, 2. 10. 2009 13:27)